Všetky príspevky Miro Krajčírik

Folklórny súbor ŠAJBANIA,Miestne tradície

Zvyky a tradície na Šajbe: Priadke a páračke

Počas dlhých zimných večerov sa ženy a dievky na dedinách schádzali na priadky a páračky.

Priadky a páračky trvali zvyčajne od Martina do fašiang. Ak to trvalo dlhšie údajne sa hovorilo  „Kde ešte na fašiangy perie párajú, tam svoju dievku na ocot chovajú.“ Týchto zvykov sa zúčastňovali dievky od štrnástich – päťnástich  rokov, keď už zvládli prácu.

Na priadky si dievky nosili praslice, väčšinou vyrezávané, ktoré im daroval otec alebo snúbenec. Vlákna ľanu, konope a vlny sa pomocou vretena alebo kolovrátku spriadali do nite. Najlepšie sa im priadlo zvečera, kým neprišli mládenci, lebo tí keď prišli vystrájali priadkam všelijaké šibalstvá, napríklad aj kúdeľ podpálili.

Okrem pradenia sa počas dlhých studených večerov ženy venovali tiež páraniu peria. Pri práci si ženy rozprávali rozprávky, povesti, rôzne príhody a hádanky, aby im práca lepšie ubehla. Tiež sa to nezaobišlo bez mládencov, ktorí chodili na páračky až neskôr, väčšinou spevom a potom už bola veselo ( rozfukovali perie, a občas aj dákeho vrabca vpustili do izby).

Po skončení pradenia a párania peria, gazdiná všetkých pohostila, zaspievalo sa ,ba aj zatancovalo. Bolo veru veselo.

Aj keď sa v našej dedine husi chovajú už len výnimočne, napriek tomu sa nám podarilo posledné dva roky páračky zorganizovať s dosť veľkou odozvou u našich žien. Teraz chceme pridať aj priadky, kým nám ešte toto remeslo má kto ukázať, lebo „kto nepozná svoju minulosť………….“

Budeme radi ak sa aj vy pridáte k nám a spolu sa pozrieme na to ako to voľakedy bolo po večeroch v našej dedine.

Folklórny súbor ŠAJBANIA

Zvyky a tradície na Šajbe: Na Ondreja.

Odjakživa sa naši starí otcovia a staré matere riadili podľa matky prírody, slnka, mesiaca. Žili v symbióze s prírodou, načúvali jej varovaniam, snažili sa jej prispôsobiť. Svoj život a zvyky riadili podľa ročných období, ale aj podľa mien. Sú mená, ktoré sú v ľudových zvykoch dôležité viac, iné menej. Podľa jednotlivých mien sa počas roka robili činnosti viazané práve k tomuto konkrétnemu menu. Napríklad na Ďura sa vyháňali ovce, na Jána sa kládli ohne, na Anny sa robili bály a na Demetera sa mitrovalo, na Mateja sa triasli stromy, na Luciu vymetali kúty…a tak ďalej.

Dnes sa chcem trochu viac venovať menu, ktoré za malú chvíľu budeme sláviť, a to Ondrejovi. Ondrej bol dôležitý pre „mladie diouke, kerie sa kceli dozvedieť akího budú mať muža“. Preto sa na Ondreja zišli u „daktorej v komore“ a hádali meno alebo remeslo nastávajúceho. Varili halušky, do ktorých ukryli mená chlapcov. Ktorá haluška pri varení vyplávala ako prvá, tá predpovedala meno vyvoleného.

Ďalším zvykom bolo liatie olova. Potrebovali na to hrniec alebo „kastról“ s vodou, ktorý položili do stredu komory na stôl a kľúč. Olovo roztopili nad ohňom, obstáli stôl a s rýmovačkou
„Ondreju, Ondreju, pre ťeba olovo leju, daj mi, bože, znať, s kím ja budem pri sobáši stáť.“ a vyliali olovo cez kľúč do studenej vody. To vo vode stuhlo a vytvorilo určitý tvar, z ktorého sa potom „diouke“ snažili vyčítať, aký mládenec pripadne tej, ktorá olovo vyliala. Tak napríklad, keď sa výtvor podobal na podkovu, dostane kováča, ak na ihlu, bude mať krajčíra, a podobne. Takto sa všetky v liatí povymieňali, aby sa dozvedeli, čo ich čaká.

Tento pekný zvyk sme sa rozhodli oprášiť aj my v našej folklórnej skupine Šajbania. Myslím, že našim dievčatám sa to veľmi pekne podarilo a tak sme s ním pred pár rokmi vystúpili aj pred našimi občanmi.

Lenže ten čas tak rýchlo letí, tak sme sa rozhodli si tento pekný zvyk zopakovať. Budeme radi, ak sa aj vy šajbania pridáte k nám a prídete si to vyskúšať s nami. Mladší liať, a tí starší poradiť a skontrolovať, či to robíme dobre.

Našou ambíciou je obnovovať zvyky a tradície našich predkov, aj tie menej známe a už aj skoro zabudnuté. Keďže najbližšie v kalendári je Ondrej, tešíme sa na stretnutie s Vami pri liatí olova a varení halušiek. Dovidenia na Ondreja priatelia.